Vy ste Máchu zruinovali. Teraz zruinujeme my vás. Máchova duša sa krčí v kúte obvodových múrov pod vetou: „Každý máme svojho Máchu.“ Každý si z neho vzal kúsok, až napokon nezostalo nič – len vyprázdnené ideály. Uvzdychaný romantizmus, prvomájový bozk pod vlasteneckou bustou či gýčovitá erotománia. Ako vyzeral hrad skôr, než sa z neho stala ruina? Hoci je hrdina spútaný reťazami, jeho imaginácia putuje ďalej. A my sa vydáme po stratených Máchových stopách do temného lesa hľadať večnosť básnikových tém.
Autorská sólová inscenácia divadelného zoskupenia Průsečík využívajúca techniky telesnej pantomímy a fyzického divadla.